reklama

Ďakujem, pán prezident Bush

Irak. Idealizmus vs. brutálna vojna o ropu a vplyv? Čierne vs. biele? Na Slovensku, aj vo svete sa vykryštalizovali v podstate dve názorové platformy, okolo ktorých sa objavujú rôzne pragmatické úvahy. Mainstream je niekedy až primitívne antiamerický, pričom upstream podporuje zbytočne nekriticky zásah v Iraku. Pokúsim sa vtesnať do úzkeho priestoru medzi týmito dvomi názorovými blokmi a zamerať sa na samotných Iračanov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (60)
San Francisco, júl 2004
San Francisco, júl 2004 (zdroj: Martin Biely)

Budúci týždeň sa bude konať v Bratislave summit Bush – Putin a hnutia, ktorých členovia obľubujú tričká s Che Guevarom a podobné gýče, už ohlásili protesty na viacerých námestiach. Rozumiem im. Každé zabitie nevinného človeka je neuveriteľná tragédia, či sa jedná o iracké ženy, deti alebo amerických vojakov. Preto aktivisti majú legitímne právo protestovať proti človeku, ktorý za tým stojí. A spýtať sa ho, či to, čo robí, je správne. Po tento bod s nimi súhlasím.

Ale prečo v záchvate humanizmu neprotestovali, keď jeden z najväčších netvorov 20. storočia – Saddám Husajn – svojou krvavou rukou maril ľudskú dôstojnosť, životy a národy? Kde boli títo novodobí peacemakers, keď iracký diktátor v rozpore so Ženevskou konvenciou použil yperit, tabun a sarin voči vlastným obyvateľom, a keď počas sedemmesačnej kampane zahynulo alebo zmizlo do 100-tisíc Kurdov a stovky osád bolo zrovnaných so zemou. Prečo Michael Moore nenatočil obdobne sugestívny film o tom, ako policajti verejne odrezávali jazyky kritikom Saddámovho režimu a amputovali ruky ľuďom, u ktorých našli americké doláre. Prečo umelecká obec a intelektuáli hromadne, tak ako v súčasnosti, nenamietali, keď v kedysi prosperujúcom Iraku zomieralo počas vlády Husajna 5 000 ľudí mesačne od hladu; z toho väčšina detí. Z akého dôvodu súčasní odporcovia Busha mlčali, keď sa v bagdadských celách mučili väzni svedomia takým spôsobom, že španielska čižma je pri tom ako nevinná masochistická zábava v treťotriednom bordeli. Prečo im nevadil Udaj Husajn, u ktorého v paláci našli desiatky najluxusnejších automobilov a v súkromnom archíve videá z beštiálnych mučení, a ktorý bol známy svojimi štvrtkovými výjazdmi na trhovisko v Bagdade, kde si vyhliadol vždy jednu ženu, ktorú potom znásilnil.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Žiadna svetová vojna, či ozbrojený konflikt, ani komunizmus, nacizmus a celá škála ostatných -izmov, dokonca ani prírodné katastrofy a epidémie nespôsobili toľko obetí a mŕtvych ako ľahostajnosť. Ľahostajnosť človeka – milión voči utrpeniu a životom iných. Ľahostajnosť človeka z ulice, ktorého viac trápi jeho boľavý zub ako hladomor v Sudáne a etnické čistky v Darfúre. Tí, čo sa držia hesla „peace & love“ zabúdajú, že byť dobrý neznamená iba nikomu neubližovať a nepáchať zlo. Ak sa toho držíme, nemáme žiadnu inú zásluhu; nepáchať zlo je naša povinnosť. Byť lepší znamená aktívne robiť dobro a rázne vystúpiť, keď je v ohrození.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďakujem, pán prezident, že ste nezostali ľahostajný, a že ste svet zbavili Saddáma Husajna. Je to tak lepšie. Pre Irak, Spojené štáty, Európu, pre všetkých. Pardon, okrem al-Káidy.

Iracký ľud má právo na demokraciu, slobodu a elementárny pocit bezpečia. Ľavicovo-liberálny think-tank hovorí, nech Amerika nevnucuje demokraciu a slobodu tým, ktorí o to nestoja. Nie je to pravda. Moslimi o ňu stoja. Chcú rozhodovať o sebe. Dokázali to, keď až 8,5 milióna Iračanov (60% oprávnených voličov) našlo odvahu ísť voliť. Napriek veľkému hazardu a zastrašovaniu teroristov. Irak je ešte len na začiatku a onedlho sa z neho stiahnu americké vojská. Nepotrvá to desať ani dvadsať rokov, kým sa z neho stane slobodný, mierumilovný a blahobytný štát. Ale nebude to trvať ani stáročia (tisícročia?) ako v Európe, kde sa súčasné západné štáty naučili navzájom sa tolerovať až pred 60 rokmi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môžete tvrdiť, že Bush nie je žiaden nezištný spasiteľ, že mu v skutočnosti ide o moc, peniaze a ropu. Prostý raison d´état (záujem štátu povýšený nad akékoľvek morálne hodnoty). Naopak môžete dokazovať, že Bush nadväzuje na Wilsonov idealizmus univerzálneho mravného princípu. Tak isto môžete poukazovať na množstvo chýb, ktoré pri operácii robí. Podstatné je ale to, že dal Iračanom možnosť výberu svojej budúcnosti, ktorú nám v roku 1948 nikto nedal.

Ako posledné by sa patrilo venovať spomienku obetiam vojny, ktorá sa často používa ako argument proti Bushovi. Po prvé treba povedať, že Američania neútočia na civilistov a snažia sa minimalizovať straty na životoch. Po druhé, aj keď to znie cynicky, ale počet obetí tohto konfliktu je zanedbateľný oproti počtu, ktoré má na svedomí Saddám Husajn a hlavne oproti počtu obetí, ktoré by si jeho diktatúra v ďalších rokoch vyžiadala. Vojnový zásah bola jediná možnosť ako im predísť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Preto, ak by mi niekto položil testovú otázku: Vojna v Iraku? Áno alebo nie. Mám úplne jasno, ako by som odpovedal.

Martin Biely

Martin Biely

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Narodil sa pred 25 rokmi v Bratislave. Momentalne hlada alphu v jednom nemeckom hedge fonde. Zoznam autorových rubrík:  SpoločnosťForeign PolicyUkazujme na nich prstomEconomy

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu